Sladká voda na dne morského útesu

Posledný úsek schodiska je iný. Skala prestáva byť suchá. Pod nohami jej tmavne a chladne, cítiť vôňu mokrého kameňa a svetlo, ktoré sa odráža od vody, vrhá na strop nízkej jaskyne na dne pohyblivé čiary.

The last stretch of the staircase is different. The rock stops being dry. It goes darker and cooler under her feet, and there is a smell of wet stone, and the light coming up off the water throws moving lines across the ceiling of a low cave at the bottom.

A tam, na úrovni mora, len pár krokov od slanej vody, vyteká zo skaly sladká voda. Polly k nej pritisne zobák. Je studená a sladká a vôbec by tu nemala byť, a je dôvodom všetkého, čo je nad ňou.

And there, at the level of the sea, with salt water a few steps away, fresh water is coming out of the rock. Polly puts her beak to it. It is cold and it is sweet and it is entirely wrong, and it is the reason for everything above her.

Funguje to takto. Pôda na vrchole útesu je vápenec a dážď z vápenca nesteká tak ako z inej horniny. Vsakuje. Nájde pukliny, rozšíri ich a putuje dolu vnútrom kameňa, a keďže sladká voda je ľahšia ako morská, môže sa dostať až na úpätie útesu a doraziť tam stále sladká, priamo pri hladine, skôr než sa s ňou more stihne zmiešať.

It works like this. The land on top of the cliff is limestone, and rain does not run off limestone the way it runs off other rock. It sinks. It finds cracks and widens them and travels down through the inside of the stone, and because fresh water is lighter than sea water it can come all the way to the bottom of the cliff and arrive still fresh, right at the water line, before the sea gets a chance to mix with it.

Takže teraz to schodisko dáva zmysel. Žiadni vojaci a žiadna jediná noc. Najskôr mnísi, ktorí roky trpezlivo tesali nadol k prameňu, o ktorom vedeli, lebo mesto na vrchole útesu môže mať hradby, veže aj výhľad na celý prieliv, a predsa prísť o všetko, ak mu chýba dúšok vody.

So now the staircase makes sense. Not soldiers, and not one night. Monks, most likely, cutting patiently downward over years toward a spring they knew was there, because a town on top of a cliff can have walls and towers and a view over the whole strait and still lose everything for the want of a drink of water.