Nikto sa nezhodne, koľko ich je

Potom, nižšie, je na schodisku ešte niekto. Líška v žltej prilbe pomaly stúpa zdola nahor so skladacím metrom a zápisníkom, pri každom schode sa zastaví, odmeria jeho výšku a zapíše číslo. Polly uhne na rímsu a nechá ju prejsť. Trvá to dlho. Schodov je naozaj veľa.

Then, further down, there is somebody else on the staircase. A fox in a yellow hard hat is working her way up from below with a folding rule and a notebook, stopping at every step, measuring the height of it, writing the number down. Polly moves aside to a ledge and lets her pass. It takes a long time. There are a great many steps.

To meranie nie je puntičkárstvo. Schody tesali ručne a žiadne dva nie sú rovnaké, a práve preto stojí za to ich zaznamenať. Niektoré sú vysoké ako hrubá kniha. Iné sú len nepatrným stupienkom. Šírka celého zárezu sa cestou mení, miestami je úzky ako dvere, inde širší ako stôl, lebo ten, kto ho robil, sledoval skalu, a nie nákres.

The measuring is not fussiness. The steps were cut by hand, and no two are the same, which is exactly why they are worth recording. Some are the height of a thick book. Some are barely a lip. The width of the whole cut changes as it goes, narrow as a doorway in places and wider than a table in others, because whoever made it was following the rock rather than a drawing.

A teraz to, čo má Polly najradšej. Nikto si nie je celkom istý, koľko schodov tu vlastne je. Národný register pamiatok uvádza stoosemdesiatsedem. Turistická kancelária mesta uvádza stoosemdesiatdeväť. Oba údaje sú oficiálne. Oba sú zverejnené. A už roky si navzájom protirečia.

Here is the part Polly likes best. Nobody is quite sure how many steps there are. The national heritage register says one hundred and eighty seven. The town's own tourist office says one hundred and eighty nine. Both are official. Both are published. They have been sitting there disagreeing with each other for years.

Díva sa, ako líška vyjde hore, narovná si chrbát a začne písať. Niekde v tom zápisníku sa to číslo práve znova ustaľuje, aspoň zatiaľ. Polly pozrie dolu dlhou štrbinou vyšliapaného kameňa a rozhodne sa veriť tomu číslu, ktoré je väčšie, s odôvodnením, že keď stúpate hore, pripadá vám ich viac.

She watches the fox reach the top, stretch her back, and start writing. Somewhere in that notebook the number is being settled again, for now. Polly looks down the long slot of worn stone and decides she believes whichever number is larger, on the grounds that it feels like more when you are climbing.